Pamiatka zosnulých a Sviatok Všetkých svätých
Opäť tu máme jeseň, daždivé a studené počasie, ktoré nás posúva k jednému z najväčších kresťanských sviatkov v roku. S jesenným počasím sa spájajú hroby, cintoríny a s tým úcta k zomrelým.
Pozrime sa na tieto zaujímavé sviatky trochu z pohľadu histórie
Na Slovensku má úcta k mŕtvym veľmi silnú tradíciu, ale je zaujímavé, že jej korene nachádzame už v pohanských časoch. Hroby sa ozdobovali kvetmi a sviečkami už počas keltského obdobia na keltský Nový rok, ktorý pripadal na 1. november. Kresťanstvo tento zvyk prebralo avšak s novým obsahom v podobe Sviatku Všetkých svätých – 1. november a následných Dušičiek – Pamiatky zosnulých – 2. november.
Počas noci Kelti pálili figuríny, ako symbol choroby, trápenia a starosti, aby mohli Nový rok začať očistení od všetkého zlého. Sviatok Všetkých svätých je predovšetkým sviatkom katolíckej cirkvi. Tento deň sa u Katolíkov považuje za spomienku na tých, ktorí ešte nedosiahli blaženosť, alebo sú vo fáze očisťovania a prípravy prechodu z očistca do neba. Evanjelici pôvodne na hroboch nezapaľovali sviece a dodnes sa táto odlišnosť tradíciou v mnohých rodinách dodržuje. Deň Pamiatky zosnulých je pre Evanjelikov dňom spomienky na zomrelých príbuzných. V ich srdciach rezonuje nádej na vzkriesenie, preto evanjelici zavrhujú prehnaný pohanský kult mŕtvych.
Úprava hrobov bola v minulosti oveľa jednoduchšia
Obkladali sa machom, čečinou a čačinovými vencami. Úprava hrobov, ako ju poznáme dnes je pomerne novým javom. V posledných desaťročiach pozorujeme obzvlášť veľkú pozornosť pri úprave hrobov. Okrem živej čačiny a kvetov sa zvlášť v posledných rokoch presadzujú na túto príležitosť umelé kvety a umelá čačina, ktoré majú oveľa väčšiu životnosť a často-krát predčia tie živé, pretože ich vývoj ide stále dopredu. Na Slovensku môžeme vidieť ojedinelý vzťah k mŕtvym. Návšteva hrobov je ale zároveň mnohokrát aj jediná príležitosť na stretnutie rodín.
Toľko z histórie a na koniec prianie, aby sme tento čas prežili bez zhonu a v príjemnom počasí.